Deň ocenenia psychológov
Medzi svetmi: Tiché hrdinstvo psychológov
„Nie každý boj je viditeľný. A nie každého, kto pomáha, je počuť.“
Pozdravujem vás, moji kolegovia, kolegyne - psychológovia.
Pri príležitosti Dňa ocenenia psychológov vám chcem úprimne poďakovať.Za vás.Za vaše rozhodnutie kráčať touto cestou, ktorá nie je len profesiou, ale skutočným poslaním.
Ďakujem vám za to, že napriek náročnosti tejto práce – a napriek tomu, že aj vy máte svoje vlastné životy, radosti i starosti – dokážete každé ráno znovu začínať. Znovu byť pripravení počúvať, vnímať, niesť.
Naša práca nie je obyčajná.Nie je to len diagnostika, nie sú to len správy, posudky či metodiky.Sú to hodiny počúvania. Hodiny, ktoré sa niekedy zdajú ako večnosť – nie preto, že by sa vliekli, ale preto, že to, čo sa v nich odohráva, je hlboké, náročné a často bolestivé.
Denne sa stretávame s príbehmi, ktoré by uniesol skôr nákladný vlak než jedna ľudská duša.Zranenia. Traumy. Straty.Verdikty lekárov aj partnerov.Narodenie dieťaťa s náročnou diagnózou.Závislosti. Samota. Strata zmyslu života.Sebapoškodzovanie. Suicidálne myšlienky.Ticho domáceho násilia tam, kde by malo byť bezpečie.Rodičovské konflikty – boj bez víťazov.Rasizmus. Poruchy príjmu potravy. Strata blízkych a iné……..
Toto všetko nie je možné uchopiť len vedomosťami z učebníc.Je za tým oveľa viac.
Vaše príbehy nás zasahujú. Niekedy presahujú. Niekedy nás menia.A práve preto, že sú živé a skutočné, očakávate od nás orientáciu, pochopenie a pomoc.Je to prirodzené očakávanie – no zároveň obrovská zodpovednosť.
Zodpovednosť, ktorá si vyžaduje neustálu prípravu, reflexiu, supervíziu, interviziu, konzíliá a nekonečné vzdelávanie.A predsa – aj napriek tomu všetkému – sme len ľudia z mäsa a kostí.
Ak by sme boli oddelení od sveta našich klientov, ak by sme existovali v dvoch bublinách – odborník a klient – naša práca by stratila zmysel.My však nechceme byť oddelení.Chceme byť partnermi na ceste.
Bez vás sa zmena neudeje.S nami ste jednu hodinu – no zvyšných dvadsaťtri hodín ste sami so sebou.A práve tam, v tom priestore, sa rodí skutočná zmena.
Preto ďakujeme aj vám, ktorí prichádzate.Za vašu dôveru.Za odvahu riešiť zdanlivo neriešiteľné.Za to, že nám ukazujete, že aj napriek všetkému je možné povedať životu „áno“.
A vám, moji kolegovia a kolegyne, ďakujem aj za tie malé, nenápadné chvíle medzi tým všetkým.Za rozhovory v kuchynke.Za krátke stretnutia na chodbe, v aute, na poradách či pri obede.Za tých pár minút smiechu, ticha, niekedy aj sĺz.
Práve tieto momenty robia našu prácu únosnou.A niekedy dokonca krásnou.
Včera som strihal levanduľu.Dnes som naprieč Tenenetom rozdával malé kytičky do kancelárií.
Viete prečo?
Pretože ani my nie sme stroje.A niekedy stačí tak málo – privoniať k levanduli, na chvíľu sa zastaviť, vrátiť sa k sebe, k svojmu vnútornému pokoju.
K pokoju, ktorý je tak potrebný na to, aby sme ho mohli odovzdávať ďalej.
Ďakujem vám.Úprimne a s pokorou.
Vaša práca má zmysel.
„Byť oporou druhým znamená nezabudnúť stáť aj sám v sebe.“
Viliam a tím Tenenet