​

  Jeden jazyk, dva národy, jeden príbeh

„Nie sme vedľa seba. Sme spolu – len sa musíme začať počúvať.“

Jekhetane - spolu.

Nie je to len slovo. Je to výzva. Je to smer. Je to tichá, ale vytrvalá odpoveď na svet, ktorý si príliš často zvykol deliť, pomenúvať, škatuľkovať a oddeľovať.

V dňoch 24. a 25. júna 2026 sa v Ostrave nestretli len deti a mladí ľudia zo Slovenska a Českej republiky. Nestretli sa len organizácie, odborníci, pedagógovia či porotcovia. Stretli sa príbehy. Stretli sa hlasy, ktoré by možno inde neboli vypočuté. Stretla sa minulosť s budúcnosťou. A najmä – stretol sa človek s človekom.

Česko-slovenské finále súťaží Romano suno a Avka nebolo podujatím v klasickom zmysle slova. Nebolo položkou v kalendári. Nebolo projektom, ktorý sa začne a skončí. Bolo procesom. Bolo budovaním. Bolo dôkazom, že ak sa vytvorí priestor pre autentický hlas, dokáže meniť viac než len vnímanie – dokáže meniť spoločnosť.

Myšlienka, ktorá sa na Slovensku zrodila v novembri 2024 a nadviazala na silný koncept Romano suno v Českej republike, nebola náhodná. Takéto myšlienky nevznikajú náhodou. Rodia sa z potreby. Z túžby. Z vedomia, že niečo dôležité chýba – a že to treba doplniť.

Témy, ktoré deti a mladí ľudia spracovávali, neboli jednoduché. Spomienky starých rodičov. Pomoc druhému. Strach. Túžby. Predstavy o mágii a sile meniť veci. Ale aj sloboda písať o čomkoľvek. To nie sú len zadania. To sú brány do vnútorného sveta. To sú mosty medzi generáciami. To sú odkazy, ktoré hovoria: „Aj ja mám čo povedať.“

A práve v tom je sila.

Rómsky jazyk – romanes – tu nebol len nástrojom komunikácie. Bol základom identity. Bol dôkazom, že kultúra nie je len hudba a tanec, hoci aj tie sú nádherné a nenahraditeľné. Bol pripomenutím, že rómsky národ má svoju históriu, svoju literatúru, svoju pamäť, svoju bolesť aj svoju krásu.

Príliš dlho sme si zvykali vidieť Rómov len cez prizmu stereotypov. Cez obrazy, ktoré sú jednoduché, ale nepravdivé. Cez skratky, ktoré zraňujú. Cez vzdialenosť, ktorá vytvára strach.

Ale čo sa stane, keď sa priblížime?

Keď začneme počúvať deti, ktoré hovoria o svojich starých rodičoch?Keď čítame texty o strachu, ktorý je univerzálny?

Keď vidíme túžbu pomáhať, ktorá je rovnaká u každého z nás?

Zrazu zisťujeme, že tie príbehy nie sú „ich“.

Sú naše.

Rómsky holokaust, pogromy, historické odmietanie – to všetko nie sú uzavreté kapitoly dejín. Sú to vrstvy, ktoré stále ovplyvňujú prítomnosť. A práve preto má takéto podujatie ešte hlbší význam. Nie je len oslavou kultúry. Je aj tichým, ale jasným postojom proti zabúdaniu. Proti rasizmu. Proti necitlivosti.

Organizátori, partneri, podporovatelia – všetci, ktorí stáli za týmto podujatím – nevytvorili len priestor. Vytvorili most.

Most medzi Slovenskom a Českom, ktorý nikdy neprestal existovať, len niekedy potreboval znovu pomenovať. Most medzi majoritou a rómskym národom. Most medzi minulosťou a budúcnosťou.

A možno ešte viac - most medzi predsudkom a poznaním.

Je dôležité povedať nahlas: toto nie je samozrejmosť.

Je to výsledok práce. Odvahy. Vytrvalosti. Viery, že zmena je možná.

Občianske združenie Tenenet, spolu s partnermi zo Slovenska a Českej republiky, ukázali, že spolupráca nie je len formálny pojem. Je to živý proces. Je to vzťah. Je to záväzok.

A možno si to ani neuvedomujeme naplno, ale to, čo sa tu deje, je viac než projekt.

Budujeme novú spoločnosť.

Spoločnosť, v ktorej rómsky národ nie je „vedľa nás“, ale „s nami“. Spoločnosť, ktorá nehodnotí podľa farby pleti, ale podľa príbehu, hodnoty a ľudskosti. Spoločnosť, ktorá si uvedomuje, že Boh, láska aj smrť sú spoločné pre všetkých – bez rozdielu.

A ak niekto stále váha, či má takýto projekt zmysel, odpoveď je jednoduchá:

Stačí prísť. Stačí počúvať.

Pretože keď počujete deti hovoriť o histórii, ktorá sa nesmie opakovať, o túžbach, ktoré sú čisté, o svete, ktorý chcú budovať – nedá sa ostať nezmenený.

A možno práve to je najväčší úspech tohto podujatia.

Nie ceny. Nie umiestnenia. Nie výsledky.

Ale zmena v srdci človeka.

Verím, že tento príbeh nekončí. Verím, že sa rozšíri za hranice Slovenska a Česka. Verím, že sa k nemu pridajú ďalšie krajiny. Ale najmä verím, že sa k nemu pridajú ďalší ľudia.

Pretože nejde o národy.

Ide o človeka.

A ten má len jednu hodnotu.

Byť videný. Byť počutý. Byť prijatý.

Jekhetane.

Spolu.

Poďakovanie

Na úplný záver patrí úprimné a hlboké poďakovanie všetkým, ktorí stáli pri zrode, príprave aj realizácii tohto výnimočného podujatia.

Za slovenskú časť patrí veľká vďaka občianskemu združeniu Tenenet a jeho zástupcovi Viliamovi Gyurkemu za víziu, odvahu a vytrvalosť prinášať témy, ktoré majú zmysel a menia spoločnosť.

Za českú stranu patrí poďakovanie organizácii Nová škola, o.p.s. a Jánovi Zajacovi za dlhodobú prácu, ktorá vytvorila pevné základy, na ktoré bolo možné nadviazať.

Úprimná vďaka patrí aj všetkým partnerom a podporovateľom, bez ktorých by toto podujatie nemohlo vzniknúť ani rásť: Úradu vlády ČR, Magistrátu mesta Prahy, Magistrátu mesta Ostravy, organizácii Človek v tísni, o.p.s., spoločnosti Mattel ČR s.r.o., Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Mestu Prešov a Mestskému úradu v Prešove – Odboru školstva, kultúry a cestovného ruchu, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Digitálnej koalícii, Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže, URTVAS o.z. a O.Z. Romad.

Poďakovanie patrí aj partnerovi podujatia Ostravská nota.

Osobitná úcta a vďaka patrí odbornej porote – rómskym spisovateľom, prekladateľom a pedagógom – v zložení: Stanislav Cina, Eva Danišová, Iveta Kokyová, Stanislava Miková, Janka Pierová a Kvetoslava Podhradská. Ich citlivý prístup, odbornosť a rešpekt k detskému hlasu dali tomuto podujatiu hĺbku a dôstojnosť.

Ďakujeme každému, kto veril, podporil, prišiel, počúval a stal sa súčasťou.

Pretože práve vďaka vám všetkým môže príbeh „Jekhetane – spolu“ pokračovať.

„Keď dáme hlas tým, ktorých sme nepočúvali, začneme konečne počuť aj sami seba.“

Viliam, Tenenet.