STEM: Priama skúsenosť s ľuďmi so zdravotným postihnutím pomáha preniesť inklúziu z teoretickej roviny do pracovnej praxe
Medzinárodný projekt Erasmus+ „Self-advocates from among people with disabilities to promote employment“ priniesol nové poznatky o tom, ako zamestnávatelia a zamestnanci v Českej republike, na Slovensku a v Rakúsku vnímajú problematiku zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. Výsledky hodnotenia zmien postojov ukazujú, že účastníci workshopov v daných krajinách väčšinou nevstúpili do projektu s odmietavými postojmi. Hlavnou výzvou teda nebolo presvedčiť ich o význame inklúzie a zapojenia ľudí so zdravotným postihnutím na otvorený trh práce, ale pomôcť im lepšie pochopiť, ako môže zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím fungovať v konkrétnej pracovnej realite. Na výsledky projektu nadväzuje aj nový online vzdelávací modul na platforme Moodle, ktorý záujemcom ponúka praktické informácie, príklady a odporúčania na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím.
Cieľom projektu bolo zvýšiť informovanosť zamestnávateľov a zamestnancov vo vybraných organizáciách vo všetkých troch krajinách prostredníctvom série interaktívnych workshopov, ktoré prebiehali od septembra 2025 do apríla 2026. Samotné workshopy viedli ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí v zúčastnených organizáciách vystupovali v úlohe sebazastupcov (t. j. osôb aktívne presadzujúcich a hájiacich svoje záujmy a potreby). Účastníci z daných organizácií tak mali možnosť zúčastniť sa minimálne 8 hodín workshopov, v rámci ktorých každý zo samozástupcov priblížil svoju osobnú aj pracovnú realitu vo vzťahu k svojmu zdravotnému obmedzeniu. Na workshopoch sa celkovo zúčastnilo minimálne 100 účastníkov v každej z vybraných krajín (na Slovensku sa workshopov zúčastnilo viac účastníkov), čím bol zabezpečený celkový počet 300 účastníkov.
Pred a po účasti na interaktívnych workshopoch boli účastníci vo všetkých troch zapojených krajinách vyzvaní na vyplnenie online dotazníka, prostredníctvom ktorého sa sledovali ich postoje k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím a prípadné zmeny po absolvovaní workshopov. V Českej republike bolo možné spárovať vstupné a výstupné odpovede 49 zo 100 účastníkov a na Slovensku 69 zo 100 účastníkov. V Rakúsku nebolo možné jednotlivé odpovede spárovať vzhľadom na anonymný zber údajov, preto sa porovnávali všetky dostupné vyplnené dotazníky – 66 pred intervenciou a 53 po intervencii.
Väčšina účastníkov sa do projektu zapojila už s predchádzajúcimi skúsenosťami s ľuďmi so zdravotným postihnutím, a to tak osobnými, ako aj pracovnými. Predchádzajúce pracovné skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím uviedlo vo všetkých troch krajinách 72,8 % účastníkov. Napriek tomu sa v celkovom rozložení objavujú regionálne rozdiely. Najčastejšie uvádzali pracovné skúsenosti respondenti v rakúskej časti výskumu, kde to bolo 87,9 % účastníkov. V slovenskej časti uviedlo pracovné skúsenosti 69,6 % účastníkov a v českej časti len 57,1 %. Rakúska časť účastníkov tak do workshopov vstupovala s najvyššou mierou predchádzajúcich pracovných skúseností s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Táto skúsenosť sa prejavila okrem iného na prezenčných workshopoch, kde vyššia skúsenosť s ľuďmi so zdravotným postihnutím viedla k iným otázkam v diskusii a vedeniu workshopov, než tomu bolo v českej a slovenskej časti projektu.
Okrem toho do projektu vstúpilo s inou než pracovnou skúsenosťou s ľuďmi so zdravotným postihnutím celkovo 69,6 % účastníkov zo všetkých troch krajín. Zatiaľ čo pracovné skúsenosti a znalosť organizácií s osvedčenými postupmi boli výraznejšie v Rakúsku, všeobecné mimopracovné skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím boli v jednotlivých krajinách pomerne podobné. V českej časti mali dané skúsenosti 67,3 % účastníkov, v slovenskej časti 68,1 % a v rakúskej časti 72,7 %. Účastníci workshopov najčastejšie uvádzali skúsenosti z rodinného prostredia.
Graf: Predchádzajúce pracovné skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím podľa krajiny (v %)
Graf: Predchádzajúce skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím mimo pracovného prostredia podľa krajiny (v %)
Okrem všeobecných predchádzajúcich skúseností sme v úvodnom meraní zisťovali aj všeobecnú informovanosť účastníkov workshopov o problematike zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, o možnej podpore, o faktoroch, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní o zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj o postojoch a obavách spojených so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím. Pokiaľ ide o všeobecnú informovanosť, v úvodnom meraní sme sa zamerali na to, čo účastníkom najviac chýba. Vo všetkých troch krajinách účastníci workshopov najčastejšie uvádzali chýbajúce informácie od vedúcich pracovníkov, ktorí majú s ľuďmi so zdravotným postihnutím dobré skúsenosti, a príklady toho, ako zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím pomohlo jednotlivým firmám. Väčšie rozdiely boli následne zrejmé v faktoroch, ktoré účastníci považujú za dôležité pri rozhodovaní o zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím. V tejto oblasti sme narazili na významné regionálne rozdiely vo všetkých ôsmich skúmaných regiónoch.
Graf: Faktory dôležité pri rozhodovaní o zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím pred intervenciou (v %)
„Výsledky hodnotenia ukazujú, že problematika zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce je medzi účastníkmi workshopov vnímaná pozitívne z hľadiska hodnôt. Problémové však naďalej zostávajú otázky týkajúce sa pracovnej praxe. Ako správne komunikovať v pracovnom tíme? Aké úpravy pracoviska sú potrebné? Aká je možná podpora zo strany štátu? Aké sú konkrétne príklady z praxe personalistov?“ uvádza Jessica Usov, analytička STEM.
Ďalšou oblasťou, v ktorej sme pri úvodnom meraní zaznamenali výrazné rozdiely, boli postoje a obavy týkajúce sa zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. Hoci vo všetkých troch krajinách prevláda vo všeobecnosti pozitívny postoj k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím, konkrétne obavy spojené s ich zamestnávaním sa výrazne líšia. Z hľadiska pochopenia regionálneho kontextu je zaujímavé, že účastníci z Českej republiky vykazujú pri takmer všetkých sledovaných obavách najnižšiu mieru súhlasu. Slovenskí účastníci sú výrazne opatrnejší a pri väčšine negatívne formulovaných výrokov vykazujú najvyššiu mieru súhlasu spomedzi všetkých troch krajín. Okrem toho sa účastníci z Rakúska, napriek najväčším pracovným aj osobným skúsenostiam s ľuďmi so zdravotným postihnutím, nachádzajú medzi Českou republikou a Slovenskom. Výraznou výnimkou je obava, že osoby so zdravotným postihnutím nebudú mať potrebné zručnosti, s ktorou súhlasí 45 % rakúskych respondentov, čo je podstatne viac ako na Slovensku (25 %) aj v Českej republike (6 %). V rakúskych vyjadreniach je obzvlášť výrazný rozpor medzi veľmi vysokou všeobecnou podporou inklúzie a súčasne prítomnými predstavami o pracovných schopnostiach či výkone osôb so zdravotným postihnutím.
„Cieľom workshopov nebolo presviedčať účastníkov, že zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím je ‚správne‘ alebo ‚prínosné‘. Pozornosť bola skôr venovaná odstraňovaniu konkrétnych obáv, stereotypných očakávaní a neistoty ohľadom toho, ako zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím funguje v praxi,“ dopĺňa Jessica Usov, analytička STEM.
V záverečných dotazníkoch sme následne zisťovali, ako sa zmenila informovanosť, postoje a obavy vybraných účastníkov workshopov. Jednou z hlavných sledovaných zmien v oblasti informovanosti bola oblasť týkajúca sa informácií o dostupnej podpore pri zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím. V rámci evaluácie sme zisťovali, či sa vo všetkých troch krajinách zmenil podiel účastníkov, ktorí by uviedli, že majú dostatok informácií o tom, ako plniť zákonnú povinnosť spojenú so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím. Po intervencii sa zvýšil podiel účastníkov, ktorí hodnotili svoju organizáciu ako dostatočne informovanú o plnení zákonnej povinnosti a zároveň hodnotili aj seba ako dostatočne informovaných o daných možnostiach.
Tabuľka: Máte dostatok informácií o podpore pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím? (Porovnanie pred a po workshopoch)
Zdroj: STEM (2026)
V oblasti informovanosti sme ďalej sledovali, či sa po absolvovaní workshopov zmenila úroveň informovanosti účastníkov. V Českej republike došlo takmer vo všetkých sledovaných oblastiach k pozitívnemu posunu. Iba v jednej oblasti zostala úroveň informovanosti nezmenená (oblasť skutočnej výšky finančných prostriedkov potrebných na zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím). Napriek tomu po intervencii pretrvávali dve oblasti, v ktorých účastníci pociťovali nedostatok informácií. Išlo o skúsenosti vedúcich pracovníkov so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré chýbali 26,5 % účastníkov, a o skúsenosti personalistov, ktoré ako nedostatočné označilo takisto 26,5 % účastníkov. Graf: Chýbajúce informácie pred a po absolvovaní workshopov, Slovenská republika (v %)
Okrem toho sa u účastníkov na Slovensku po absolvovaní workshopov výrazne znížil podiel tých, ktorým chýbali informácie o praktických aspektoch zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Pokles bol zreteľný vo všetkých sledovaných oblastiach. Najvýraznejšie sa znížila potreba konkrétnych príkladov osvedčených postupov z iných firiem, kde podiel klesol z 39,1 % pred intervenciou na 8,7 % po nej. Výrazný posun nastal aj v prípade informácií o nákladoch spojených so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím (z 36,2 % na 7,2 %) a o ich pracovnom výkone (z 33,3 % na 5,8 %). Po intervencii účastníkom naďalej najčastejšie chýbali informácie o tom, ako môžu ľudia so zdravotným postihnutím prispieť k výsledkom firmy, a o skúsenostiach vedúcich pracovníkov.
Výsledky z Rakúska priniesli odlišný obraz. Kým v Českej republike a na Slovensku po intervencii vo väčšine sledovaných oblastí klesol podiel respondentov, ktorí daný typ informácií označili za chýbajúci, v rakúskej vzorke bol naopak po intervencii vo všetkých sledovaných oblastiach zaznamenaný vyšší podiel týchto odpovedí. Tento výsledok je však potrebné interpretovať s väčšou opatrnosťou. V rakúskej časti evaluácie nebolo možné prepojiť vstupné a výstupné dotazníky na úrovni jednotlivých respondentov, a preto porovnanie zachytáva rozdiely medzi dvoma vzorkami respondentov, nie individuálnu zmenu postojov či informačných potrieb konkrétnych účastníkov. Rakúska skupina sa zároveň od českej a slovenskej líšila svojím východiskovým profilom. Účastníci tu vstupovali do projektu s najvyššou deklarovanou skúsenosťou s ľuďmi so zdravotným postihnutím (88 % uviedlo pracovnú skúsenosť s osobami so zdravotným postihnutím a 73 % aj skúsenosť mimo pracovného prostredia). Vyššia miera predchádzajúcich skúseností môže znamenať, že účastníci pristupovali k téme s konkrétnejšími otázkami a boli schopní presnejšie identifikovať oblasti, v ktorých im chýbajú ďalšie informácie. Nárast potreby informácií preto nemusí nutne znamenať nižšiu informovanosť po intervencii.
Poslednou z významných oblastí, v ktorej došlo k zmene postojov účastníkov, je oblasť stereotypných predstáv o ľuďoch so zdravotným postihnutím. Najvýraznejšie zmeny boli zaznamenané na Slovensku. Podiel účastníkov, podľa ktorých sa ľudia so zdravotným postihnutím začlenia do pracovného tímu rovnako ako ostatní, tu vzrástol z 45 % na 64 %. Zároveň výrazne poklesol súhlas s niektorými stereotypnými predstavami, napríklad že ľudia so zdravotným postihnutím bývajú častejšie chorí (z 35 % na 13 %), že ich zamestnávanie znamená vyššie náklady (z 25 % na 9 %) alebo že by mali pracovať predovšetkým na chránenom trhu práce (z 20 % na 6 %). V Českej republike a Rakúsku boli tieto stereotypné postoje už pred intervenciou vo väčšine prípadov menej rozšírené, a výsledky preto skôr poukazujú na stabilitu alebo čiastočné posuny.
Na zistenia z projektu nadväzuje spomínané online školiace prostredie na platforme Moodle, ktoré slúži ako praktický online priestor pre všetkých, ktorí sa o tému zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím zaujímajú. Platforma ponúka zhrnutie hlavných poznatkov projektu, vysvetlenie najčastejších bariér a obáv, odporúčania pre zamestnávateľov aj praktické materiály využiteľné pri nastavovaní inkluzívneho pracovného prostredia. Je určená zamestnávateľom, personalistom, vedúcim pracovníkom, pracovníkom verejnej správy, vzdelávacím inštitúciám aj všetkým, ktorí chcú lepšie porozumieť tomu, ako môže zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím fungovať v praxi. Moodle platforma zároveň nadväzuje na jednu z hlavných potrieb, ktorá sa v evaluácii opakovane objavovala: potrebu konkrétnych a zrozumiteľných informácií. Účastníci projektu naprieč krajinami požadovali najmä príklady dobrej praxe, skúsenosti personalistov a vedúcich pracovníkov, informácie o pracovnom výkone, produktivite, nákladoch alebo dostupnej podpore. Práve tieto oblasti platforma pomôže ďalej rozvíjať a sprístupniť širšiemu okruhu záujemcov.
Záujemcovia si môžu Moodle platformu pozrieť tu: https://e-learning.stem.cz/ . Platforma je vhodná tak pre tých, ktorí s témou zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím ešte len začínajú, ako aj pre organizácie, ktoré už skúsenosť majú a chcú ju ďalej rozvíjať.
Projekt Erasmus+ Self-advocates from among people with disabilities to promote employment si kladie za cieľ zvýšiť šance ľudí so zdravotným postihnutím na uplatnenie na otvorenom trhu práce a prispieť k ich začleneniu do bežného pracovného aj spoločenského života.
Spomínané workshopy prebiehali od septembra 2025 do apríla 2026 a boli vedené samotnými ľuďmi so zdravotným postihnutím, tzv. sebaobhajcami. Tí v nich vystupovali ako lektori a zdieľali svoje osobné skúsenosti zo života aj z pracovného trhu. Do workshopov boli zapojení sebaobhajcovia so štyrmi typmi zdravotného postihnutia – zrakovým, sluchovým, fyzickým a duševným ochorením v každej zo zúčastnených krajín.
Každý z lektorov viedol v jednej inštitúcii minimálne osem hodín workshopov. Celkový počet zapojených organizácií sa v jednotlivých krajinách líšil, v každej z krajín sa však workshopov zúčastnilo 100 osôb, teda celkovo 300 účastníkov. Pred začatím a po absolvovaní workshopov boli účastníci oslovení na vyplnenie dotazníkového zisťovania, ktoré slúžilo ako podklad pre záverečnú evaluáciu projektu.
Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať oficiálne stanovisko Európskej únie či Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za vyjadrené názory nenesie zodpovednosť.