Tam, kde nikdy nezhasína svetlo

 Tam, kde nikdy nezhasína svetlo

„Je v celom svete  jediná… tá, ktorá bdie, aj keď ty spíš.“

Sú istoty, ktoré si uvedomíme až vtedy, keď sa na chvíľu zastavíme.A potom sú istoty, ktoré cítime celý život – aj keď o nich nehovoríme.

Mama je jednou z nich.

Nie tou dokonalou z predstáv.Ale tou skutočnou.Tou, ktorá nikdy celkom nespí.

Aj keď jej dieťa zaspí, ona zostáva bdieť.Možno so zatvorenými očami, ale s otvoreným srdcom.Je všade tam, kde treba – aj tam, kde ju nevidno.

A ja sa niekedy pristihnem pri myšlienke, že nerozumiem.Nerozumiem, z čoho berie.Ako dokáže dávať viac, než má.

Ako môže bolesť prestať existovať, keď ide o ňu,ale narásť do nekonečna, keď ide o jej dieťa.

Mama totiž cíti skôr.A cíti dlhšie.

Hovorí sa, že je v celom svete jediná,ktorá nezabúda, keď my zabúdame.

A možno práve preto je mama niečím viac než len rolou.Je prúdom.

Energiou, ktorá nevyhasína.Studnicou, z ktorej sa dá čerpať aj vtedy, keď si myslíme, že už niet čo dať.

Je to tichá prítomnosť,ktorá sa nepýta, či môže – jednoducho je.

Mama sa bojí.Mama sa modlí.Mama zostáva.

Aj keď iní odchádzajú.

Zostáva pri zdravom dieťati.A zostáva aj pri tom, ktoré potrebuje viac.

Možno ešte viac.

Obklopí ho láskou, ktorá chráni.Postaví sa svetu, ak treba.

Prejde cez úrady, inštitúcie, systémy, ktoré nie vždy rozumejú.Hľadá cesty tam, kde sú len prekážky.

A aj keď je vonku zima,jej dlane zostávajú teplé.

Ak by som mal raz možno

sť pochopiť jedno tajomstvo sveta,bolo by to tajomstvo mám.

Ako je možné, že existuje toľko neviditeľných spojení medzi ňou a dieťaťom?Ako je možné, že vie, aj keď nikto nič nepovedal?

Ako je možné, že vydrží viac, než by ktokoľvek čakal?

Možno na to neexistuje odpoveď.

Možno sa to nedá vysvetliť.

Možno sa to dá len cítiť.

Deň matiek nám to všetko pripomína.

Nie ako povinnosť.Ale ako pozvanie.

Zastaviť sa.Spomenúť si.Poďakovať.

Nielen dnes.

Ale vždy, keď si uvedomíme,že niekde je niekto,kto na nás myslí skôr, než my sami na seba.

Preto dnes patrí jedno tiché, ale hlboké „ďakujem“ všetkým mamám.

Za ich bdenie.Za ich silu.Za ich lásku, ktorá nemá podmienky.

Za svetlo, ktoré nikdy celkom nezhasína.

„Keď zabúda celý svet, mama si spomenie. Keď odchádzajú iní, mama zostáva.“

ĎAKUJEME!

Viliam a tím Tenenet