Brána, ktorá sa nezamyká

Brána, ktorá sa nezamyká

Nie každý dom má otvorenú bránu.Ale každý človek môže mať otvorené srdce.

Sú domy, ktoré chránia vysoké múry.A potom sú domy, ktoré chránia vzťahy.

V našej rodine sa brána nikdy nezamykala.Nie preto, že by nebolo čo chrániť,ale preto, že bolo čo zdieľať.

Starí rodičia žili v čase, keď sa sused nevolal „ten vedľa“,ale jednoducho človek.Keď sa veci nepožičiavali cez správy, ale cez plot.Keď sa nevymieňali len veci, ale aj starosť, radosť, ticho aj smiech.

A možno práve toto sa nededí slovami.Toto sa dedí životom.

Dnes máme dvere bezpečnejšie než kedykoľvek predtým.Ale niekedy mám pocit, že sme si spolu s nimi zamkli aj kus blízkosti.

Preto je Európsky deň susedov dôležitý.Nie ako sviatok druhých.Ale ako otázka na nás samých:

Akým susedom som ja?

Nie tým, ktorý čaká.Ale tým, ktorý dáva.

V záhrade trávim všetok svoj voľný čas.A možno práve preto sa mi nestáva,aby som neprehodil pár slov s niekým spoza plota.

Rady, nápady, drobné novinky…Ale aj to tiché uistenie,že ak by bolo treba, viem zaklopať.A niekto otvorí.

Myslím na susedku Líviu, Kamilku, Mariku…Na Rasťa, Lovasovcov....Keď je niečoho viac, viem, kam to patrí.

Lebo keď pán Boh dáva,má to zmysel až vtedy, keď sa to delí.

A ono sa to potom zvláštne deje –nielen že ubúda menej,ale pribúda viac.

Nazývam to „tanierikovanie“.Raz pristanú u mňa pagáčiky,inokedy bublanina či koláč s posýpkou.A potom zas odchádza od nás lekvár, vajíčka,alebo len zväzok levandule.

Malé veci.Ale veľké ticho pokoja, ktoré po nich zostáva.

Nie sme obohnaní betónovým múrom.Sme obohnaní rozhovorom.Hudbou od susedov.Džavotom detí.

A ja som za to vďačný.

Vo svojej práci často utekám do ticha.Do záhrady, kde si človek uprace myšlienky.Ale keď to ticho preruší susedský pozdrav,úsmev alebo krátky vtip…

zistím, že aj to je liek.

Možno nie na predpis.Ale o to účinnejší.

V Tenenete vieme,že prostredie, v ktorom žijeme,nie je len kulisa nášho života.

Je to jeho súčasť.Je to faktor duševného zdravia.Rovnako dôležitý ako liečba, terapia, spánok či voda.

Lebo človek bez vzťahovje ako záhrada bez vody.

Preto dnes nemyslím na to,či mám dobrých susedov.

Myslím na to,či som ja dobrým susedom.

A ak áno,tak možno práve vďaka tomusa brány nemusia zamykať.

Niektoré dvere sa neotvárajú kľúčom.Otvárajú sa človekom.

Viliam a tím Tenenet