Keď žena nesie viac, než unesie ticho

Keď žena nesie viac, než unesie ticho

„Nie každá závislosť začína túžbou – mnohé začínajú bolesťou.“

Včerajší deň považujem za osudovo dôležitý.

A preto o ňom chcem hovoriť viac. Lebo nie je len o závislosti. Je o príbehoch. O ženách. O tichu, ktoré kričí.

Začnem u seba, ako vždy.

Áno, aj v našej rodine sa vyskytlo pitie u žien. Nie z roztopaše. Nie zo slabosti.Ale ako dôsledok nesenej traumy. Ako odpoveď na bolesť, ktorá nemala kam ísť.

Moje tety z otcovej strany bojovali tak, ako vedeli. Tak ako ich bratia.A boj s alkoholom nikdy nebol jednoduchý.

Jedna z nich sa zastavila.Po liečení… a po niečom ešte hlbšom.Zdvihla hlavu k nebu – a zastavila to.Dnes je pre mňa vzpruhou. A raz bude aj pre svoje dieťa.

Druhá?Tá vstáva a padá. A prehráva.

A ja sa pýtam: čo je vlastne výhra?

Každý človek dáva do svojho boja toľko, koľko vládze.A toľko, koľko mu dovolí prostredie. Rodina. Podpora.A najmä – to, čím dokáže nahradiť to, čo dnes vypĺňa alkohol.

Ten slastný opiát.Stabilizátor pokoja.Aj motor na ďalší deň.

Mal som a mám vo svojom okolí ženy, ktoré podávajú obdivuhodné výkony.Silné. Uvedomelé. Dokonca odborníčky na závislosti.

A predsa…Každý deň. Po troške. Ale každý deň.

Pretože niesť vlastné príbehy a zároveň príbehy druhých – to má svoju váhu.A večerný ventil je najskôr úľavou…No časom sa mení na guľu na nohe aj na duši.

Poznám ženy, ku ktorým svet vzhliada. Aj ja.A predsa večer siahnu po fľaši.

Nie preto, že chcú.Ale preto, že sú samy.

Aj keď majú po boku úspešných mužov.Ktorí však nie sú prítomní.Pretože služobné cesty sa stali normou.Pretože nevera sa stala tichým pravidlom.Pretože pravdy, o ktorých sa nehovorí, sa stali každodennosťou.

A do toho prichádza život.

Dieťa so zdravotným znevýhodnením.Starostlivosť o rodičov.O chorého súrodenca.O domácnosť. O všetkých.

A tak žena nesie.

A keď už nevládze, oprie sa.O niečo, čo jej na chvíľu uľaví.Čo nadvihne ťažobu.

Aj keď vie, že jej to zároveň berie.

Ale dnes treba prežiť.A zajtra znova.

Spomínam si na mamy detí z detských domovov.Na ich príbehy.

Keď vás vlastný otec predá za alkohol.Keď vás partner ponúkne za dávku.Keď detstvo vonia alkoholom – tak, ako iným vanilkou.

Tá vôňa sa stane normou.Bezpečím.Niečím, čo neopustíte… kým nepríde pomoc.

Preto tento deň nie je o odsúdení.Je o pochopení.

Lebo to, čo na začiatku hreje,sa časom mení na povinnosť. Na rutinu. Na väzenie.

A vtedy už berie. Nie dáva.

Dávať má láska.Pokoj.Porozumenie.

Tie zatiaľ vo fľašiach nie sú.

Ale nádej áno.

A možno je čas ju začať hľadať inde.

Aj u nás.V Tenenete.

Nech ste v akomkoľvek príbehu – sme tu.

Nie preto, že máme všetky odpovede.Ale preto, že vieme počúvať.

A niekedy to stačí, aby sa začal nový príbeh.

„Tam, kde končí únik, môže začať návrat k sebe.“

Viliam a tím Tenenet