Návrat k jednoduchosti

Návrat k jednoduchosti

„Nie to, čo máme navyše, nás robí bohatými, ale to, bez čoho vieme pokojne žiť.“

Včerajší deň bol výnimočný.

Deň jednoduchosti – v dobe plnej zložitosti, ktorú si nielen dovoľujeme, ale ju aj sami vytvárame.

Pamätám si časy, keď boli šaty na bežný deň a šaty sviatočné.Veci mali svoje miesto aj význam. Striedali sa tak, ako dni – obyčajné a slávnostné.

Pamätám si jedlá, ktoré neboli komplikované, ale boli skutočné.Zemiaky pečené v rúre s kyslou kapustou či kysnutým mliekom.Granadír, rizoto, husté polievky na dva dni – fazuľová, guľášová.Chlieb, ktorý piekla babka na celý týždeň. A keď dopiekla, objednával sa v dedine – starká biely, starký čierny.

Čaj bol čierny  a ak nie ten tak bylinky.Mlieko malo mnoho podôb – maslo, smotana, syr.A ovocie prichádzalo postupne, tak, ako ho dávala príroda a Boh.

Dnes som rád, že sa k tomu mnohí vraciame.Opäť sa včelári. Opäť sa zavára. Opäť sa zbiera a pestuje.Nie zo zvyku, ale z túžby po niečom pravdivom.

Môj dedko hovorieval:„Piaď zeme ťa uživí, ak sa o ňu dobre postaráš.“

Dnes mám  50 árov, kus zeme – a viem, že mal pravdu. Kačky, sliepky, 50 stromov, 30 kríkov,  a pôda sa postarajú. A človek sa učí byť súčasťou, nie len spotrebiteľom.

No jednoduchosť nie je len o tom, čo prijímame do úst.Je aj o tom, čo prijímame do svojho života.

Je naozaj potrebné sedieť hodiny pred televíziou?Je nutné mať neustále v ušiach hluk – z rádia, zo slúchadiel, z obrazoviek?

Aj keď bežíme prírodou, často ju nepočujeme.A pritom ona má svoju vlastnú hudbu.

Spev vtákov.Žblnkot vody.Bzukot hmyzu.Šum vetra v tráve a korunách stromov.

Zabudli sme, že jednoduchosť života sa rodí v tichu.

Vďačnosť za dary, ktoré rastú „len tak“ – v bylinách, ktoré považujeme za burinu.V čistej vode, nie tej z umelých fliaš.V kvásku, ktorý si delíme, darujeme a z ktorého pečieme chlieb – pre seba aj pre iných.

V rozhovoroch cez plot.V slovách v autobuse.V objatí, ktoré nič nestojí.

A možno aj v tom, že najkrajšou dovolenkou nie je vzdialené more,ale čas na dvore či na terase – uprostred toho všetkého – s človekom, ktorého milujeme.

Nie, nepopieram krásu miest ako Rodos či Tunis.Ale krásnym kúskom zeme je aj lúka za domom.Aj kada napustená vodou zo studne.Aj ráno, keď zbierate vajíčka a už premýšľate, aký koláč z nich upečiete.

Stačí dozbierať čučoriedky na sladké.A kôpor na slané.

Drahí moji,tešme sa z jednoduchých vecí.

Pretože k tomu, aby sme boli šťastní, netreba veľa.Stačí byť.

„Jednoduchosť nie je návrat späť. Je to návrat k sebe.“

Viliam a tím Tenenet