Sme tu

A milujeme.Nie všetko, čo nezapadá do rámu, je chybou. Možno je to len iný tvar lásky.

Ak sa vášmu dieťaťu darí, ak váš syn je úžasný syn, ak vaša dcéra je láskavá, starajúca sa, snaživá, ak ste hrdí na právnika, lekára, vychovávateľa, opatrovateľa v rodine…

Ak máte brata floristu, kaderníka, kňaza, rehoľnú sestru, neter policajtku či vojačku…

Ak máte kohokoľvek v pomáhajúcej, podporujúcej, dokonca zachraňujúcej profesii – a nie je ženatý či vydatá – nezúfajte.

Toto nie je žiadna typológia ani diagnóza.

Sme proste tu.

Nie dokonalí, nie vždy poslušní, nie tí, ktorí sa zmestia do regálu rodinných štandardov.

A predsa – cítiaci, milujúci, vďační, verní. Nepochybujeme o vašej láske.

Ale niekedy sa bojíme, či vy nepochybujete o našej hodnote.

Budete nás menej milovať, ak to raz povieme nahlas?

Ak sa ukáže, že inakosť, ktorú v sebe nesieme, nie je prechodná, ale pravdivá?

Že Boh nás neodmieta – odmieta len spoločnosť, ktorá sa tvári, že pozná Jeho plán lepšie než On sám?

Kým vy sa možno zaoberáte tým, čo si pomyslia susedia, čo je „vhodné“ a „slušné“,

my vedieme vnútorný boj.

Boj, ktorý niekedy prerastá do bolesti, sebapoškodzovania, porúch, či až do myšlienok na smrť.

Pretože keď nám neveria tí, ktorí nás mali milovať prví,

kam potom môžeme patriť?

A predsa, paradoxne, babičky – tie staré, múdre duše – často nemajú problém.

Prijímajú, lebo vidia človeka, nie označenie.

Tak kde je ten problém? Nerozumiem.

V Tenenete počúvame mnohé príbehy našich klientov.

Znejú podobne: nepochopenie, odcudzenie, ticho.

Nezáujem. Neodpustenie.

Ale čo vlastne treba odpustiť? To, čo je dané? To, čo je jednoducho súčasťou človeka?

Kým niekoho odsúdime, skúsme sa zamyslieť.

Raz budeme aj my súdení – možno nie podľa zákona, ale podľa toho, koľko lásky sme dokázali dať.

A kto v to neverí, nech sa aspoň spýta, či tento boj má víťazov.

Nemá.

Len porazených.

A ak môžeme aspoň kúsok života prežiť šťastne – nech je to spolu.

Je jedno, či to budú Magdalénka a Ivan, alebo Ivan a Boris.

Lebo šťastie nepozná pohlavie, pozná len srdce.

Ak raz prijmeme človeka takého, aký je, nemusíme ho viac zachraňovať. Zachránil sa láskou sám.

Viliam a tím Tenenet