Almanach Avka, sar miri dajori vakerelas

"Hlas, ktorý bol dlho ticho, nestratil silu. Len čakal, kým ho začneme počúvať.“

P R E D S L O V

Sú knihy, ktoré sa čítajú.A potom sú knihy, ktoré nás čítajú.

Almanach Avka, sar miri dajori vakerelas patrí medzi tie druhé.

Nie je to len zbierka príbehov. Nie je to len dokument času, projektu či spolupráce. Je to živý dôkaz toho, že hlas, ktorý bol roky odsúvaný na okraj, nezanikol. Pretrval. V rodinách, v spomienkach, v piesňach, v tichých vetách vyslovených medzi generáciami.

Dlhé roky sme sa učili vidieť svet čierno-bielo.My a oni. Väčšina a menšina. Správne a nesprávne.Ale život taký nikdy nebol.

Aj bolesť mala vždy rovnakú farbu.Aj krivda. Aj strach.Aj láska.

História nás učí – ak ju chceme počúvať – že utrpenie si nevyberá jazyk ani národnosť. Pogromy, ktoré zasiahli rómsky národ, neboli „iné“. Neboli menšie. Neboli menej skutočné. A predsa o nich vieme menej. Menej sa o nich hovorí. Menej sa pripomínajú.

Pamäť národa však nie je súťažou o pozornosť.Je záväzkom nezabudnúť.

A práve preto má tento almanach taký význam.

Nie preto, že niečo dokazuje.Ale preto, že niečo vracia.

Vracia hlas tým, ktorí ho nemali.Vracia hrdosť tam, kde bola spochybňovaná.Vracia jazyk tam, kde sa mal stratiť.

Projekt, ktorý vznikol v spolupráci TENENET o.z., NIVaM a Ministerstva školstva, a s podporou mesta Prešov, nie je len odbornou iniciatívou. Je mostom. Mostom medzi generáciami, medzi skúsenosťami, medzi svetmi, ktoré nikdy nemali byť oddelené.

A možno najdôležitejšie – je pripomienkou, že kultúra nevzniká preto, aby bola schválená väčšinou.

Kultúra žije, pretože ľudia žijú.

Rómsky jazyk, rómske príbehy, rómska identita – to všetko tu bolo dávno predtým, ako sme začali klásť otázky, či majú miesto. Nemajú ho preto, že im ho dovolíme. Majú ho, pretože im patrí.

A my máme jedinečnú príležitosť urobiť niečo jednoduché, no zásadné:

Počúvať.

Bez predsudkov.Bez hodnotenia.Bez potreby zaradiť.

Tento almanach nie je odpoveďou.Je pozvaním.

D O S L O V

Niektoré knihy končia poslednou vetou.Táto nie.

Pretože príbehy, ktoré držíte v rukách, nekončia. Pokračujú v životoch detí, mladých ľudí aj dospelých, ktorí našli odvahu hovoriť. Vo svojom jazyku. Svojím hlasom.

A to je možno najväčší význam tohto diela.

Nie v tom, čo bolo napísané.Ale v tom, čo sa už nedá umlčať.

Dlhodobo sme ako spoločnosť stáli pred otázkou:kde sa to pokazilo?

Ale možno je čas prestať hľadať len chyby minulosti a začať niesť zodpovednosť za prítomnosť.

Pretože skutočná zmena nevzniká vo veľkých gestách.Vzniká v malých rozhodnutiach.

V tom, že dáme priestor jazyku.V tom, že podporíme tvorivosť.V tom, že dovolíme identite existovať bez podmienok.

Tento almanach ukazuje, že cesta existuje.

Nie cesta bez bolesti.Nie cesta bez námahy.Ale cesta, ktorá vedie k porozumeniu.

A porozumenie nie je slabosť.Je to sila, ktorá spája.

Ak má mať pamäť národa zmysel, nesmie zostať len spomienkou. Musí sa stať konaním.

A ak má mať tento almanach posolstvo, potom je jednoduché:

Nesmieme dovoliť, aby sa z hlasov stalo opäť ticho.

Z Á V E R

Tento príbeh nekončí knihou.

Začína tam, kde ju zatvoríme.V tom, ako budeme počúvať.V tom, ako budeme vidieť.V tom, ako budeme prijímať.

Nie ako väčšina a menšina.Ale ako ľudia.

 MOTO (po almanachu)

„The parnes the kales hin lolo rat – krv všetkých má rovnakú farbu.“Preklad do rómskeho jazyka (Romani)

MOTO (anglal)

„O vakeriben, so sas but bersh ticho, na chudľo pes. Čakelas, kaj les amen začinavas te šunel.“

PREDVAKERIBEN

Si but knižki, save pes čítinen.Ale hin aj knižki, save čítinen amen.

Almanach Avka, sar miri dajori vakerelas hin jekh andar lende.

Nane ča zbierka vakeriben.Nane ča dokument.Hin živdo dokazis, hoj o vakeriben, so sas odthovdo palal, na našľo.

Dikhľam o svet sar čierno thaj parno.Amen thaj von.Vačhoro thaj minorita.

Ale o život na sas kadi.

Aj o dukh sas furt jekh farba.Aj o bibaxt.Aj o dar.Aj o kamiben.

Historija sikavel amen – te kamas la te šunel.Pogromi, save džanľa upral o Roma, na sas „aver“.Na sas cikne.Na sas bareder.

Ale džanas lendar cikneder.

Pamäť narodoski nane pretek.Hin phandipen – na bisterel.

Akava knižka phenel:vrátil o vakeriben.vrátil o lačhipen.vrátil o čhib.

Kultura na dživel preto, hoj la niekto dovolí.Dživel, kaj manuša dživen.

Romani čhib, romane vakeriben, romani identita – sas akate dureder sar amen phenďam, či hin than.

A amen?Amen šaj kerav jekh vec:

Šunel.

 DOSLOV (PALVAKERIBEN)

Na sako knižka končinel.Akava na.

Vakeriben dživen dureder.Ande manuša.Ande čhave.Ande terne.

A to hin lačhipen.

Na v tom, so pisinďa.Ale v tom, so už na šaj chudel pes.

Zmena na avel ande bare veci.Avel ande cikne rozhodnutia.

Te del pes than čhibake.Te podpora tvorivosť.Te mukel identita te dživel.

Akava hin drom.

Porozumenie hin zor.

A mesajis?

Na mukhas, kaj vakeriben džal pale ande ticho.

 ZÁVER

Akava vakeriben na končinel.

Začinel, sar phandel knižka.

Na amen thaj von.Ale amen – manuša.

 MOTO (palal)

„The parnes the kales hin lolo rat.“

VILIAM A TÍM TENENET